BJARKAN je moja tichá reč a moja pamäť.

Volám sa Hana.
Som žena, mama dvoch dcér a partnerka muža, ktorý mi dnes dáva bezpečie, rešpekt a priestor rásť.

Predtým, než som sa dostala do tohto bodu, som niekoľko rokov žila v toxickom vzťahu.
Práve v tom období sa ku mne naplno vrátila potreba tvoriť.

Začala som hľadať symboly a obrazy, ktoré by mi pomohli znovu sa spojiť sama so sebou.
Nie ako únik, ale ako tichú oporu — niečo, čo sa dá dotknúť, keď slová nestačia.
Postupne sa cez tieto motívy vracal dych, pevnosť a pocit vlastného stredu.

Tvorenie pre mňa nebolo prejavom sily, ale cestou k nej.
Cestou, ktorá mi umožnila znovu sa nadýchnuť a stať sa nositeľkou vlastného príbehu.

K textilu som sa dostala už ako dieťa.
Batikovanie, vrstvenie farieb a práca s látkou ma naučili trpezlivosti a úcte k procesu.
Maľba na textil mi neskôr umožnila spojiť telo, príbeh a pamäť do jedného celku.

Pracujem ako opatrovateľka seniorov — medzi ľuďmi, ktorí nesú pamäť celých generácií.
Práve tam si znova a znova uvedomujem, aké dôležité je uchovávať, odovzdávať a nestratiť niť.

Inšpirujú ma staré mýty, sever, slovanské korene a cykly prírody.
Nie ako minulosť, ale ako živá štruktúra, ktorá nás drží pokope.
Stromy, tváre, strážkyne a tiché symboly — obrazy, ktoré nesú pamäť aj silu zároveň.

Každý kus vzniká pomaly a ručne.
Len raz.
Vo chvíli, keď je obraz hotový — nie vtedy, keď to vyžaduje trh.

Tvorím oblečenie a tašky pre všetkých, ktorí cítia, že sila nemusí byť hlasná.
Pre tých, ktorí vedia, že niesť znamená niesť ďalej — príbeh, pamäť a vlastnú cestu.

Maľované ručne.
Vytvorené raz.
Nesené ďalej.